Pracovala som v poľnohospodárstve v období, keď toto odvetvie produkovalo také množstvo potravín, že sme boli sebestační na 80 percent. V odvetví pracovalo takmer 40 tisíc ľudí, životná úroveň vidieckeho obyvateľstva sa zrovnala s mestským. Poľnohospodárske družstvá boli „priemyselné parky“ dedín, zamestnávali 400 – 600 zamestnancov rôznych profesií.
V súčasnom období sa družstva začínajú stabilizovať, aj keď ich úroveň je o polovicu nižšia ako bola pred 20 rokmi, hlavne na východe a severe Slovenska. Tú sú družstva slabo technicky vybavené, nedostatok investícii dovolí kúpiť nový traktor raz za 3 roky, kombajn má len pár družstiev, lepšia je vybavenosť pluhmi, kosačkami a hrabačkami, o rezačke za 200 tisíc eur môže predseda družstva len snívať. Komu sa pošťastilo získať dotácie na strojné investície v prvých rokoch po vstupe do EU je vybavený lepšie, čím ďalej od Bratislavy, tým menej investícii.
Jednou z príčin žalostného stavu poľnohospodárstva je nezvládnutá transformácia družstiev z 90-tých rokov, ktoré znamenali zánik mnohých družstiev, iné sa ocitli na hrane prežitia. Rapídne poklesli stavy dobytka, zlikvidoval sa chov ošípaných, ovce sú tiež stratová záležitosť. Prestali sme pestovať zeleninu hlavne paradajky a papriku, ale aj cibuľu, cesnak a koreňovú zeleninu, takže dnes sme úplne odkázaní na dovoz týchto komodít. Ovocinárstvo sme zlikvidovali úplne.
Druhou veľkou chybou sú zle nastavené dotačné pravidlá. Sú diskriminačné od samého začiatku. Iné platia pre západnú a iné pre východnú Európu, ale najhoršie sú naše Slovenské dotačné pravidlá. Pred vstupom do EU pán Dzurinda, ako vtedajší premiér vyhlásil, že sa mu spolu s pánom Figeľom podarilo prístupové pravidlá pre poľnohospodárstvo vyjednať v rekordnom čase tri týždne! Rýchlosť akou to dohodli je priamo úmerná ich odbornosti a rovná času, za ktorý dôjde k zrovnaniu Slovenského poľnohospodára s európskym. Cieľová páska sa bude strihať po roku 2027!
Najväčšou chybou Slovenského poľnohospodárstva sú súčasní politici. Oblasť poľnohospodárstva zanedbávajú, dávajú prednosť dovozu potravín zo zahraničia, tým i pracovné príležitosti maďarským, poľským, českým ale aj čínskym poľnohospodárom. Pritom kapacita nášho poľnohospodárstva je taká veľká , že dokážeme vyrobiť dvakrát viac potravín a oveľa kvalitnejších ako sú tie z dovozu a navyše – poľnohospodárstvo je schopné zamestnať ďalších 15 tisíc ľudí. Chce to málo, iba zmeniť poľnohospodársku politiku štátu a zorientovať ju na trvalo udržateľný rozvoj vidieka, na podporu chovu dobytka, ošípaných, na pestovanie ovocia a zeleniny a na odstránenie diskriminácie v podpornej politike EU.
Celá debata | RSS tejto debaty