Minulý týždeň som sa vracala z Nitry domov autom a rozhodla som sa pre cestu cez Čertovicu. Zacnelo sa mi po zasneženej prírode, za cestou lemovanou smrekmi a jedľami, ktorých konáre sa pod ťarchou bieleho snehu dotýkajú zeme.
Zažila som šok! Neopísateľnú krásu zimného lesa nahradili holoruby, stráne z ktorých vyčnievajú pne, strmé kopce pokryté snehom, ale stromov nikde. Čo sa vlastne stalo? Každý máme k lesu istý druh vzťahu, sme ich užívateľmi, alebo aj vlastníkmi. Najväčším vlastníkom lesov je štát. Z celkovej rozlohy 1 150 000 hektárov takmer 1/4 patrí fyzickým osobám, ale zákonné úpravy neumožňujú vlastníkom lesy riadne užívať, ani sa podieľať na ich ochrane či zveľaďovaní. Štátne lesy, ako správca našich lesov, neuzavreli s vlastníkmi nájomné zmluvy, za využívanie lesov štát vlastníkom neplatí ani korunu, ale ich drancuje tak, až sa na to ťažko pozerá. Cestou z Čertovice, čo nie je viac ako 20 km, som napočítala osem kamiónov plne naložených drevom. Bol podvečer, koľko ich odišlo počas dňa, možno len hádať. A okolo cesty čakajú ďalšie haldy guľatiny na odvoz a guľatina putuje k spracovateľom za hranice našej vlasti. Naše prevádzky na spracovanie dreva zanikajú, prepúšťajú zamestnancov, končia živnostníci a drobní podnikatelia, vzrastá nezamestnanosť na vidieku a v tejto situácii sa minister pôdohospodárstva vyjadrí, že vývoz musí prebiehať, pretože sú takto uzavreté zmluvy.
Kde zostala zodpovednosť voči zamestnávateľom, zamestnancom, nezamestnaným – občanom Slovenska? Veď lesy sú naše pľúca, naša voda, les bol, je a bude zdrojom energie, bol, je a bude súčasťou našich obydlí, je skromným ale aj luxusným vybavením našich domácnosti. Les je domovom, živiteľom i ochrancom zverí a vtáctva, les je bohatstvo, krása a nádhera a ľudia majú povinnosť lesy chrániť a zveľaďovať ich, nie ich ničiť.