Emília Krotáková

Minulý týždeň  som sa vracala  z Nitry domov   autom  a rozhodla som sa pre cestu cez Čertovicu. Zacnelo sa mi  po zasneženej  prírode, za  cestou  lemovanou smrekmi a  jedľami,  ktorých konáre  sa pod  ťarchou  bieleho snehu  dotýkajú zeme.

Zažila som šok!  Neopísateľnú krásu zimného lesa  nahradili holoruby, stráne  z ktorých vyčnievajú pne, strmé kopce pokryté snehom,  ale stromov nikde. Čo sa vlastne stalo?  Každý máme k lesu istý druh vzťahu,  sme  ich užívateľmi, alebo aj vlastníkmi. Najväčším vlastníkom lesov je štát. Z celkovej rozlohy 1 150 000 hektárov  takmer 1/4 patrí fyzickým osobám, ale zákonné úpravy  neumožňujú vlastníkom  lesy riadne užívať, ani sa podieľať na ich ochrane či zveľaďovaní. Štátne lesy, ako správca našich lesov, neuzavreli s vlastníkmi  nájomné zmluvy,  za využívanie lesov  štát  vlastníkom  neplatí ani korunu, ale  ich drancuje  tak, až  sa na to ťažko pozerá. Cestou z Čertovice, čo nie je viac ako 20 km, som napočítala osem  kamiónov plne  naložených drevom. Bol  podvečer,  koľko  ich odišlo  počas  dňa, možno  len  hádať. A okolo cesty čakajú  ďalšie haldy guľatiny  na odvoz a guľatina putuje k spracovateľom za hranice našej vlasti. Naše  prevádzky na spracovanie dreva  zanikajú, prepúšťajú  zamestnancov, končia  živnostníci a  drobní podnikatelia,   vzrastá  nezamestnanosť  na  vidieku a  v  tejto situácii  sa  minister  pôdohospodárstva  vyjadrí, že  vývoz musí  prebiehať, pretože  sú  takto uzavreté zmluvy.

Kde zostala  zodpovednosť  voči zamestnávateľom, zamestnancom, nezamestnaným – občanom Slovenska? Veď  lesy sú naše pľúca, naša voda, les bol, je a bude zdrojom energie,  bol, je a bude súčasťou našich obydlí, je skromným ale aj luxusným vybavením našich domácnosti. Les je domovom, živiteľom i ochrancom zverí a  vtáctva, les je bohatstvo, krása a nádhera a ľudia majú povinnosť lesy chrániť a  zveľaďovať ich, nie ich ničiť.